Mognori
	Na jednu noc sme sa odviezli aj do Mognori, čo je dedinka, ktorá žije tradičným životom.
	Miestne dámy tu nosia na hlavách drevo.
	Deti tu po večeroch tlčú do nejakých hľuzovitých plodov, aby z toho urobili večeru.
	Pani mama sa stará o oheň.
	Ja (biely) s černoškom (čiernym).
	Michal (patriot) naoko skúša miestne deti, či poznajú vlajky afrických štátov, ale v skutočnosti agresívne propaguje Slovensko. Zásadne odmieta pomôcku, že sme bývalá Czechoslovakia.
	Zobrali nás aj na večerné náboženské vyučovanie. Deti sa vyznali. Vedli koľko mal Abrahám detí, že jeden brácho zabil druhého, Ježiškovu presnú adresu, atď.
	Michal bol z hodiny náboženstva tak oduševnelý, že odmietol lôžko v chatrči a ustlal si spacák rovno v prachu pred ňou.
	Ráno sme konečne videli, do čoho sme prišli.
	Dedinka bola malá, útulná.
	Deti ráno naskáču na bicykle a idú do školy.
	Miestne ihrisko.
	Na raňajky prišla aj domáca hračka.
	Naše raňajky.
	Malá pozérka.
	Vodu nosia z pumpy za dedinou.
	V rámci charity sme si zaplatili výlet loďkou po rieke, kde sme nevideli nič
	okrem tohto farebného vrabca.
	Ale zato sme kvalitne pokecali o miestnom živote s našim sprievodcom.
	Dedine nejaká západná charita kúpila solárne lampy. Cez deň sa nabijú a v noci svietia. Odkedy ich majú, tak sa im tam v noci neodvážia chodiť hyeny a nežerú im deti. Sila.
	Naspäť do civilizácie nás odviezla táto motorka. Boli sme na nej všetci traja aj s batohmi, ale nejak som to nevedel odfotiť.