Sopka Bromo
	Takže sme teda vstali hodinu po polnoci, nahádzali nás do džípu a pár hodín nás nehoráznymi serpentínami viezli na horu nad údolím, odkiaľ malo byť po východe slnko vidieť sopku Bromo, Semeru a nejaké ďalšie veci v údolí. Ako vidno, počasie si to urobilo po svojom a videli sme len oblak dymu z Broma naľavo v popredí a malý obláčik, ktorý vypustilo Semeru vzadu.
	Takže nič, smutný odchod, aspoň fotka lesov okolo.
	Ale cestou preč sa zdá, že hmla aspoň trochu ustupuje a vodič džípu hovorí, že zastaví nižšie na ceste a asi niečo uvidíme.
	Takže po nejakom tom kilometri zastavil, my sme vyliezli na hrebeň nad cestou a ...
	... tu máš.
	Potom nás dopravili do údolia, ktorého dno je plošina zo sopečného popola,
	ktorý Bromo za tie veky vychrlilo.
	Týmto nás vozili
	Tak to je Bromo. Splnil sa mi malý sen: vidieť živú sopku.
	Našťastie je živá len trošku - dymí a chrlí popol. A podľa toho okolitá krajina vyzerá.
	Aj chrám pod ňou je šedý.
	Dymí fakt mohutne
	Na sopku vedie schodisko. Celé zasraté popolom.
	Ako všetko okolo
	Tam dole v dyme je diera do pekla. Nekecám, kúsok vedľa boli smerom dole stopy. Niekto to riskol a šiel sa pozrieť bližšie. Ale tam v dyme je schované toto: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/37/Crater_Mount_Bromo_2012-06-21_09.32.01.jpg