Výstup na Iztaccihuatl a odchod
	V noci sme našli chemlónovník
	Návrat do Ciudad de México - Palacio de Bellas Artes
	Keďže po aklimatizačnom výstupe na Malinche nás hneď na začiatku dovolenky skolila sračka, nemohli sme pokračovať na Iztaccihuatl, ktorý sme chceli skúsiť.
	Túžili sme zistiť, či na to máme, keďže to je hora vyššia než 5000m, ešte sme na takej neboli.
	Takže sme zaplatili horského vodcu, ten zabezpečil jedlo, stany, výbavu a šlo sa.
	Hora bola ďaleko a vysoko. Začínali sme v 4000m.
	Fotka z večera. Nástup na trek bol o 1:00 v noci, takže žiadne fotky.
	Ale po piatich hodinách šlapania s čelovkami vyšlo slnko a hneď bolo čo pozerať. Necelých 10km od nás stála ešte o niečo vyššia sopka Popocatépetl. Krásavica.
	Zatiaľ čo vodca si šlapal v pohodičke a trochu znudene, my sme bojovali o každý hlt vzduchu.
	Ešteže pri každej prestávke bolo na čo pozerať.
	Hore bol dokonca ľadovec, tiež môj prvý.
	Popo som sa nevedel nažrať.
	Lenka s ľadom
	Tu sme už mleli z posledného, 9 hodín na nohách
	Konečne vrchol, rekord pre nás oboch, 5215 m.n.m.
	Popo občas temne hrmel, prípadne si odfúkol
	Ľadovec mal rôzne podoby
	Hneď ako sme sa otočili na cestu späť, počasie sa začalo kaziť.
	Zlovestne
	Útulňa na pol ceste k vrcholu
	Na konci sme boli úplne v prdeli
	Potom sme už len počkali pol dňa v CDMX, prešli sa tam po parku Chapultepec
	A prvýkrát v živote sme naživo videli kolibríka
	Ale odfotiť som ho moc nestíhal
	Aj na skejt sa dá na úrovni
	Končíme