1. deň sme strávili presunom smerom k Slovinsku, stihli sme to len do nejakého kempu pri jazere v Rakúsku. 2. deň sme pokračovali, až sme dorazili do kempu pri Bohinjskom jazere v Triglavskom národnom parku v Slovinsku.
	Čakačka u Renáty na Paciho. Dostavil sa včas, ale na iné miesto.
	Mistr přijíždí.
	Keďže sme všetci v koži, stojíme pred koženou módou.
	Obligátna zastávka na obed cestou do Dolního Dvořiště.
	Druhá zastávka - Rakúsko, pečie ako v trúbe. Začíname tušiť, že v koži to tentokrát bude ťažké.
	Je tak teplo, že sa Tomášovi mašina zapiekla do asfaltu.
	Začínajú alpské krajinky.
	Prvý deň prespávame v Rakúsku. Kemp je vyslovene slabý.
	Ale je pri jazere ...
	... takže si po celodennom opekaní dávame sprchu v prírode. Voda bola pekne studená.
	A je večer.
	Ráno dáme niečo do seba, zbalíme ...
	... pod dohľadom strážcu kempu ...
	... umyjeme ešusy a Renču ...
	... posledný pohľad na jazero a fičíme ďalej ...
	... smerom na Slovinsko.
	Toto sa vyskytlo po ceste.
	Križovatka.
	Smerujeme na Sölkpass, teplo ako sviňa.
	Paci a Renáta v akcii. Z tejto zákruty nasleduje pár záberov na okolie.
	No nech sa páči: Sölkpass.
	Prestávka a káva. Stále teplo ako v saune.
	Hraničný prechod do Slovinska.
	Večer sme sa zastavili v kempe pri Bohijnskom jazere (Slovinsko).
	Zajtra si chceme urobiť krátku pešiu prechádzku k neďalekému vodopádu.
	Detaily sa diskutujú v miestnej reštike.
	Dáme niečo teplé do žalúdka, zatiaľ sme fičali na fazuľovo/párkových konzervách.
	Keď niečomu chýba chuť, tak ju tam treba pridať.
	Pri vedľajšom stole sa tiež niečo plánovalo. Neprekážalo ani vypnutie svetla v reštike. ... a v noci tyto zuby dokonce svítily. To bylo na jednu stranu praktické, neboť uživateli této náhrady stačilo otevřít ústa a mohl bez problémů číst. Ale na druhou stranu se rodinní příslušníci, zejména děti, těchto čtenářů báli. Volali: "Babi, už nečti ...", "Dědo zhasni ..." a podobně.