Fotky z motovýletu na východné Slovensko a do Maďarska, 13.7.2008 - 19.7.2008. Počasie: zlé, denne pršalo. Najazdené: 2500km.
	Už po prvých 100km jazdy sme s Robertom museli nahodiť pláštenky, lebo začalo pršať (Bánovce nad Bebravou).
	V Poprade sme sa dali dohromady s Tomášom a Martinou.
	Na úvod sme dali bryndzové pirohy v pizzérii Bike.
	Prenocovanie vo Vydrníku pri Poprade. V noci búrka, aby nebola nuda.
	Ráno zraz v Hrabušiciach. Samozrejme chcalo. Tmavý chlapec zametá vodu pod dohľadom vyrelaxovaných tmavých seniorov. Prípadné obvinenia z rasizmu mi posielajte na serepes@nezajem.cz.
	Dali sa tu kúpiť rozličné veci. Modré, čierne aj žlté.
	Čakanie na Roberta.
	A už dorazil.
	Dnes si zobral svoje najluxusnejšie kontaktné dúhovky.
	Spišský hrad ...
	... a jeho okolie.
	Stredoveký televízor. V noci beží šetrič obrazovky.
	Fialové na odchode.
	Pred týmto pútačom stál nejaký adolescent a filozofoval o tom, prečo to nie je preložené ako Wrong Hole. Chcel som mu povedať, že sa to používa v inom kontexte, konkrétne mi to raz povedala jedna baba, keď som nevedel nájsť tú správnu ... no ... to je vlastne jedno, on na to príde sám.
	Na noc sme dorazili do Bardejova. Námestie nás v pravde očarilo. Tu je verzia v studených farbách (zle nastavené vyváženie bielej, sorry).
	A tu už s normálnymi farbami.
	Dali sme romantickú večeru v trojici ...
	... pri žiarovkách.
	A keď sme skončili, už bola tma.
	Zastavili sme sa v skanzene Rusínskej kultúry.
	Ochotne som podal výklad na tému Ochrana drevených domčekov pred účinkami atmosférickej elektriny.
	Martina.
	Tomáš.
	Robert nazerá pánu bohu do kuchyne.
	Prekvapená chalúpka.
	Ratrak a snehové delá v prevedení z 1945-eho.
	Obed v hostinci Beriozka pri Vyšnom Komárniku.
	Naše tri mašinky pri Duklianskom múzeu.
	Andy Warhol je rovnaký nešťastník ako my, tiež mu furt chčije.
	Za chrbtom má kostol.
	Prespali sme v Snine u kamošky Táni. Keďže sa nerada fotí, ukazujem len jej psa, ktorý sa fotí rád.
	No dobre, tak ju ukážem aspoň zozadu.
	Ich trávnik po našom odchode. Zvlášť Robertov odjazd bol zábavný ...
	... zaradil jednotku a na svojom 110 kilowattovom stroji decente zabral. Yamaha jemne zabzučala a ohodila Tomáša, ktorý stál za ňou, asi 2 kg kvalitnej sninskej hliny. Smiechu som sa nezdržal. Tomáš bude, hneď po dekontaminácii, zaradený do zlosovania o vecné ceny.
	Táňa sa rozhodla, že sa povozí s nami. Tu ju máte aj s Martinou.
	Robert klopí zákrutu nad vodnou nádržou Starina.
	Vodná nádrž Starina.
	Starinský kvet.
	Doteraz som v živote videl asi 5 bocianov. Tu sa pásli na lúke v kŕdli ako sliepky. Bolo ich snáď 30.
	Hľadali sme ukrajinskú hranicu pri Ulíči. Čakal som ostatný plot, vojakov a džípy.
	Našli sme akurát nepoužívanú strážnu vežu.
	Potom sme sa vybrali do najseverovýchodnejšieho rožku Slovenska - Novej Sedlice. Robert pozerá: "To má byť akože ono?"
	Robert síce neužíva v tejto lokalite žiadny pozemok, zato mám nepotvrdené informácie, že sa za nekompromisnou značkou kvalitne vymočil.
	Následné odmorenie naznačuje, že na tom niečo bude.
	Poobedovali sme v Kremenci (Nová Sedlica).
	Zakončili višňovým štrúdľom s čučoriedkovou polevou.
	Náš výlet k ukrajinskej hranici nezostal bez následkov. Tomáš bol podozrivý z prevádzačstva a jeho spolujazdkyňa, trápne maskujúca svoje ukrajinské črty helmou, bola takmer vyhostená späť na Ukrajinu. Ale ukecal to, tvrdil, že si ju ide zobrať za ženu a budú spolu žiť v Čechách. Martina uverila, policajti neviem, ale pustili ich. Tomáša to ale inšpirovalo k nápadu, že sa pôjdu spolu akože pozrieť na Ukrajinu a tam ju nešťastnou náhodou zabudne.
	Následne sa ju Tomáš naozaj pokúsil prepašovať späť na Ukrajinu, ale Ubľanskí colníci ho zaskočili požiadavkou na certifikát o veterinárnej kontrole, ktorý Martina nemala. Takže nič, sú naďalej spolu.
	Mierne depresívna Zemplínska Šírava.
	Čo?
	Prvýkrát sa mi stalo, že sa mi do cesty postavil motýľ.
	Po konflikte s hmyzom sme si to nasmerovali do Tokaja v Maďarsku. Cestou sme videli aj typickú 4-člennú rodinku. Táto býva v Oboríne.
	Námestíčko v Sátoraljaújhely.
	Sorry, ak Sátoraljaújhely náhodou po maďarsky znamená Tesco alebo benzínová pumpa. Opísal som to totiž z tejto cedule.
	Po zastávke na kúpalisku, z ktorého nás samozrejme vyhnal dážď, sme konečne dorazili do Tokaja.
	Sympatické mestečko.
	Zaujal ma miestny mafián s rodinkou na prechádzke. Vlastne hlavne pani mafiánová.
	Sem som sa prišiel pomodliť, aby to niekde nevygúglil.
	Keď sme našli ubytko, dostali sme od pani domácej ochutnať Tokajské. Chutilo mi.
	Tokaj v noci.
	Tokajský mesiac.
	Ubytovali sme sa u starej pani za 3000 forintov na osobu. No neber to.
	Na ďalší deň sme mali v pláne národný park Hortobágy. Ešte teraz som z toho v depresii. Maďarská krajina sa da schematicky znázorniť asi tak ako som to nakreslil na obrázku. Hotovo. Nič viac tam nie je. Tráva a oblaky.
	Neveríte? Tak tu máte.
	A ešte jeden.
	A takýto.
	Tomáš a Martina sa predierajú členitou krajinou.
	STOP. Fakt sem nechoďte.
	Najakčnejší záber, čo sa mi podaril nafotiť.
	Zvery sú z toho hotové.
	Martina má tiež dosť.
	Druhá najvyššia stavba v centrálnom Maďarsku. 23 schodov.
	Urobil som pre vás z tejto mimoriadnej krajiny aj panoramatickú fotku. Starí Avari sem prišli, uvedomili si, že by pri pokuse prejsť tú rovinu asi skapali, tak tu ostali. Hotovo. Nobelovu cenu za Tatry!
	Továreň na slamky do nápojov.
	Odtiaľ sme makali do Visegradu. Toto je pohľad z kopca nad mestom.
	Nocovali sme v Nových Zámkoch u kolegu Ota.
	Z jeho dcéry Kataríny sme urobili motorkárku.
	Pri odchode som načapal osu, ako mi ohlodáva z tlmičov muchy, ktoré som cestou tak pracne zabil.
	Zabehol som pozrieť do Štúrova/Nány spolužiaka. Ákoš skúša rozdiel medzi jeho BMW X3 a mojím Yamaha XVS1100A. Ževraj to ujde.
	Ákoš, Anikó, Daniel.
	Zo Štúrova som to strihol cez Mochovce ...
	... cez Hodrušu-Hámre a ich Hodrušské jazero ...
	... Banskú Štiavnicu ...
	... Hontianske Nemce, Krupinu, Zvolen, Banskú Bystricu, Šturec, Prievidzu, Trenčín a Beckov až domov.
Účinkovali: Robert (Yamaha FJR 1300), Tomáš & Martina (Suzuki GSX 1400), Kuso & Táňa (Yamaha XVS1100A Dragstar Classic), Canon Powershot S5 IS.