Cesta na Manhattan, predmestie
	Do New Yorku som sa vôbec netešil, presnejšie bol som dosť nasraný, že tam musím ísť, lebo byť 2 týždne sám, kdesi mimo Prahu, ma vôbec nelákalo. Prvá nehorázna provokácia sa objavila hneď v nedeľu ráno v Prahe v metre cestou na letisko.
	Na letisku som sedel celý hotový, lebo som spal asi 4 hodiny.
	Hneď ako som sadol do lietadla, tak som zaspal, zobudili ma akurát obed a večera, takže cesta tam ubehla dosť dobre.
	Nakoniec som sa zobudil hodinu pred cieľom.
	Na letisku v NY som zobral taxík, chlapík povedal, že to bude 50 dolárov. Ok. Indiánsky vodič v turbane to už asi po pol hodine jazdy nevydržal a začal konverzáciu. Opýtal sa ma, odkiaľ som. Hovorím, že Slovensko (mysliac si, že o takom niečom nikdy nemohol počuť). "Jasné, tam mám synovca.", okúsil indián. To iste, pomyslel som si.
	Predmestia New Yorku boli pekne hnusné. (A asi furt sú.)
	Vyšperkovaná a vkusne umiestnená reklama. Alebo inzerát. Alebo čo to je.
	Krása.
	Čím bližsie sme boli k centru, tým normálnejšie ulice začínali vyzerať.
	Nejaká uletená umelecká inštalácia, už sme konečne pri Central Parku.
	Ešte trochu silného umenia ...
	... a už taxík zastavuje na juhozápadnom rohu Central Parku, pri Kolumbovom vajci (to lesklé dolu).
	A tu ma nechali prespať. Hotel Trump International. Veď ok, bol som aj v horších. Fajn, kecám, asi som bol iba v horších. Na recepcii ma hneď schladili, že som tu príliš skoro (13:00) a moja izba ešte nie je pripravená. Asi ešte umývali okná. Nuž čo, nechal som tam kufor a idem na prechádzku do Central Parku.