Cesta na Nordkapp
	Takto nabalený som ešte nebol.
	Prvý lejak sme chytili hneď prvý deň v Nemecku, naštastie na pumpe.
	Už dlho som chcel Robertovi povedať, že ho ako motorkára rešpektujem,
	tak sme dali večeru pri sviečkach. Bol to fakt podnik na úrovni, pri odchode mi majiteľ vlastnoručne pomohol do mojej firemnej vesty. A povedal, nech prídeme znovu. Posralo sa (1. deň) 1-lôžková izba na hoteli, presun do iného splachovač na 2. hoteli Robertov bluetooth handsfree modul Robertovi svieti kontrolka motora
	Color Magic nás previezla z Kielu do Oslo, štart o 14:00, ráno 9:00 sme tam.
	Na lodi to vyzeralo ako v Metropoli Zličín.
	Alebo na Titaniku.
	Dobre tam varili.
	Loď bola biela
	A Robert nepretržite pripravený na evakuáciu.
	Prvá ochutnávka Nórska po vylodení: Robert a jeho pol litra vody za 100,- českých. Kvalita.
	Naša prvá zastávka vo švédskom lese kvôli
	nášmu prvému sobovi.
	Naše posledné civilizované ubytovanie (Švédsko), v Nórsku sme už na to nemali. Posralo sa (3. deň) foťák (opravený úderom o stenu kajuty) parkovacia žiarovka geometria na mojej mašine napájanie navigácie šupátko vetrania na Robertovej helme
	Švédske počasie bolo fajn.
	3 dni jazdy prakticky furt lesom. Posralo sa (4. deň) Lambda sonda na Robertovej mašine
	Švédsko, Fínsko: snežné skútre tu majú vlastné značky.
	Kempy sú tu fajn, akurát je problém, že na meter štvorcový pripadá asi 100 komárov.
	To sa prejaví napr. tak, že 2 sekundy po vyzutí (ešte teplej) nohy z čižmy sa na ňu vrhne 30 kúskov.
	Postupne sme sa dostali do Nórska. Posralo sa (6. deň) počasie ja (1. krát) Robertovi zips Robertovi plášť na tankvak
	Blížime sa k Nordkappu - k najsevernejšiemu miestu Európy, kam sa dá došoférovať na mašine.
	A keďže tam je prd, len zima, zamračené, toto
	toto
	a toto, tak sme šli rýchlo preč.
	Európsky koniec sveta vyzerá takto.
	Samota
	Tu býva minuloročný majster sveta v družení sa.
	Presťahoval sa odtiaľto, keď sa začal cítiť obliehaný masami susedov.