Horton Plains
	Ráno o 5:00 opäť vstávame, nasadáme do auta a vezú nás do národného parku Horton Plains, ktorý je na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco,
	pretože ponúka peknú prírodu endemického charakteru. Dokonca aj s východom slnka.
	Pri príchode na hranicu národného parku nás víta staré známe počasie, ktoré neveští nič dobrého, ale sprievodca nás upokojuje, že takto je to v poriadku a určite sa to o hodinu vyčistí.
	Za vstup platíme 50 násobok toho, čo by platil domáci občan.
	Stretávame prvých zástupcov miestnej fauny.
	Zástupca importovanej fauny.
	Fakt sa vyjasňuje.
	World's End Názov tohto miesta je ázijsky teatrálny: Koniec sveta.
	Ako po krátkom rozhliadnutí sa trefne poznamenala Miša, u nás tomu hovoríme vyhliadka.
	Tohto sme nalákali na kekse.
	Toto je vraj leopardie hovno. Neviem, nekoštoval som.
	A tak sme s Mišou došli
	na Koniec sveta.
	Dosť bolo konca. Koniec koncov, ešte nekončíme.
	Rododendrón je hojne sa vyskytujúca kvetina (ale asi iba tu).
	Mne sa páčila táto.
	Aj vodopád bol v cene.
	A ešte tohto som stihol cvaknúť.
	Na odjazde sme ešte našli relaxovať tohoto po obede. Ani sa mu nechcelo utekať.
	Cesta späť vlakom z najvyššie položenej železničnej stanice (ak nekecali).
	Pridali sme sa k miestnym v jedálnom vozni.
	A ochutnali sme špeciality, ktoré vo vlaku predávali. No a čo sme si naplanovali na poslednú noc? Tretí pokus dobyť Adamovu horu a zažiť "nadpozemský východ slnka".