Ritigala, Minneriya safari
	Keď sme domácemu pánovi povedali, že by sme radi nejakú ozajstnú prírodu (doslova som sa zmienil o "mokrom pralese", čo ma ešte o pár dní bude mrzieť, viď Nuckles Range), tak povedala, že objedná tuk-tuk ...
	... ktorý nás ovezie do "jungle" (cez pár kráv), kde si to všetko užijeme a ešte potom aj na slonov.
	"Ok", povedali sme. To má byť ono. Ritigala - rezervácia. Džangl. Cha cha.
	Už na začiatku sa nám zdalo podozrivé, že cesta džungľou je vydláždená.
	A s vírivkou.
	Boli tam aj zaujímavé stromy ...
	... ktoré by som nechcel dávať dolu motorovu pílou, s ktorou chodíme u nás do lesa (na hríby samozrejme) ...
	... aj zaujímavé drevené liany,
	ale stále to bolo akosi nie dosť džangloidné, také nejaké suché. (Oceníme o pár dní.)
	Tak sme si aspoň vybrali nie príliš vzdialenú dominantu, že tam tak za 2 hoďky vylezieme a budeme mať pekný výlet.
	Lenže cesta hore bola značená takto
	a takto
	a takto.
	To jest nijak.
	Takže sme vyliezli na nejaký hrebeň a mali aj výhľady, ale na samotnú skalu sme to nedotiahli.
	Nakoniec sme boli radi, že sme našli cestu späť, aj to vďaka tomu, že tam bol bordel a mohli sme si urobiť značky z odhodenej fľaše.
	Niektoré terénne úseky ...
	... neboli pre Mišinu obuv celkom vhodné.
	Tak sme zas zliezli dole ...
	... a požiadali nášho tuk-tuk mana, aby nás teda zaviezol na slony ...
	... lebo inak sa tam zavezieme sami.
	Budú tam.
	Tento loví slony. Ale len kým su malinké.
	Tak sme teda prenajali džíp, kúpili vstupenku do parku (spolu to stále 10 litrov chechtákov) ...
	... natankovali za 300 LKR (skratka pre chechták) ...
	... a vyrazili na safari za slonmi.
	Začalo to béčkovo. Náš sprievodca, ktorý sa k nám nedobrovoľne vnútil a ktorému som jednoznačne vysvetlil, že mu nemienim zaplatiť ani chcechták, pretože som si dal záležať, aby som pri objednávke dostal potvrdené, že je to all-inclusive (chá chá chá), náhle začal hystericky ukazovať na toto a kričať "Look sir, bird's nest! Bird's nest!" S Mišou sme úplne vyvalení striedavo pozerali na hniezdo a na seba. No neber to za tie prachy.
	Družina pred nami bola taktiež úplne konsternovaná.
	Podobná situácia sa opakovala pri sršňom hniezde. Safari ako remeň. Džanglll!
	Opica. No ok, teplejšie, ale furt by sme to radi tak nejak echt.
	Ale nikto nikde.
	Čo to tam šuchoce pod tým oným? Toto sme chceli. Ale chalan sa nezdržal a zmizol. No, snáď bude lepšie.
	"Sir, madam, look! Peacock!"
	Mená ďalšej hydiny si nepamätám.
	Kraví komparz náš trošku urazil.
	Ale nakoniec to prišlo. Objavila sa nejaka hyena, jazero a ...
	"Look sir, elephants!"
	Chlapci žrali, pobiehali okolo vody a seba,
	sypali na seba bordel,
	ignorovali miestnu hydinu,
	sosali mlieko,
	riešili nejaké problémy,
	sprchovali sa
	a ostentatívne odchádzali.
	Spokojnosť, čo?
	Nasleduje krátke intermezzo - vyhliadková veža.
	Minneriya v západe slnka.
	Spotení ale nadšení. Červená a biela slonov ukľudňujú.
	Ešte jeden vták a späť k slonom.
	Tak dvaja.
	A večeriame.
	Chobot až na zem.
	Slnko zapadá, pomaly končíme.
	Ešte jeden fešák.
	Máme radosť!
	Vydarený deň sme oslávili na večeri v lepšom podniku (kde sme si pozreli aj izby, ktoré ponúkali za niečo viac ako 2-násobok ceny našej diery plus funkčnú kúpeľňu a skoro sme zaplakali).
	Hlavne keď sme sa potom doma pozreli, kde nám varil večeru a raňajky náš domáci.
	To je kuchyňa nášho hotela, keby niekto váhal, čože som to odfotil.
	Návrat na izbu (konkrétne na záchod) už na tom nič moc nezmenil. Toaleta bez nejakého zvieraťa je ako ryba bez bicykla.
	Na ďalší deň už máme našej zelenej kutice s modrým ventilátorom dosť,
	balíme,
	platíme (samozrejme nás chceli obrať, účet bol asi o 30% vyšší, takže sme ich ešte zadarmo naučili počítať) a fičíme na ďalšiu štáciu - Kandy.