Presun na juh. Bandarawella. Plán je asi takýto: nasadnúť do vlaku do komfortného vyhliadkového vagóna (1. trieda), odviezť sa do Badully (haha) a počas príjemnej bezproblémovej jazdy (haha) za krásneho počasia (haha) fotiť úžasné výhľady na krajinu, o ktorých píšu v knižke. Možno ste pochopili, že "haha" naznačuje nejaký problém. Furt pršalo, vidieť nebolo nič, vlak nedošiel tam kam mal, lebo zavalilo trať, autobus, do ktorého sme prestúpili, dostal defekt a do Badully sme ani nedošli, pretože sme sa počas cesty rozhodli, že na neustále pršanie nemáme nervy, kašleme na to a ideme na juh k moru.
	Ráno na stanici v Kandy. Samozrejme prší.
	Začíname 2. triedou, do nášho vyhliadkového vagóna pre turistov sa dostaneme až po prestupe v ďalšom meste.
	Miša v luxusnom kupé.
	Aj s klimatizáciou (haha).
	Toaleta
	Okno je vyhliadkové
	Peradeniya, prestup na náš vlak do Badully.
	Slnečná vyhliadková jazda začína
	Nevidomý sa tiež nejak živí.
	Zhruba v strede cesty sa dozvedáme, že ďalej to nepôjde, trať pred nami zasypalo.
	Prestup do autobusu. Následne defekt, oprava. Ok, konečne ideme. Asi 30-kou sa plazíme po serpentínach cez čajové plantáže, aby sme obišli zablokované miesto.
	V autobuse som sa nevedel psychicky vyrovanť s tým, že malé batoľa (spisovne slovensky "lezúň", ale neodvážil som sa to použiť) má hrivu skoro ako Majkl Jackson.
	V Nanu-Oya opäť prestupujeme na vlak a pokračujeme.
	Počasie sa nelepší, takže "nádherné vyhliadkové krajinky" sú len takéto.
	Miša mierne deprimovaná počasím.
	Z nášho deprimovaného stavu vykvitol nápad. Napíšeme SMSku Vladovi, nech nám zistí počasie na najbližšie dni tu v horách, aby sme zistili, či tu vôbec má zmysel zostávať.
	Odpoveď nepotešila: najbližších niekoľko dní bude pršať. Čo s tým? Je to niekde inde lepšie? Čo na juhu pri mori? Ďalšia SMSka. Odpoveď je o niečo pozitívnejšia. Tiež nič bohviečo, ale bez dažďa a malo by sa to ďalšie dni lepšiť.
	Je rozhodnuté. Ideme na pláže zohriať naše mokré kosti. Po kontrole knižky sa rozhodujeme vystúpiť ešte pred cieľovou stanicou: z Bandarawelly ide autobus až do Matary, teda priamo na pláž. Prenocujeme tu a ráno vyfičíme.
	Bandarawella mala to typické chaotické a živé čaro.
	Ubytovali sme sa v celkom pohodovom hoteli za rozumné prachy, dostali sme obrovskú izbu.
	Chceli sme vyprať, tak sme sa vybrali do mestečka zohnať nejaký lavór a niečo pojesť.
	Tu sme dostali výbornú večeru.
	A po nej sme na hoteli ukecali pána z personálu, že určite nevymyslí nič lepšie ako požičať nám z kuchyne kazeťák, aby sme si mohli v našej obrovskej izbe urobiť súkromnú salsa party.
	To je parket.
	Ráno sme nabehli na miestnu autobusovú stanicu,
	nakúpili jedlo (kekse a banány - klasika),
	nasadli do autobusu (ktorý čerstvo prešiel technickou kontrolou a spĺňal všetky technické predpisy ... no dobre kecám, dôležité je, že mal funkčný klaksón)
	a fičali niekoľko hodín na juh.
	Cesta celkom nudila.
	Ale na motorke, poviem vám, to by bola paráda.
	Počasie sa síce stále nelepšilo, pršalo už aj pri mori, ale dúfali sme, že to bude lepšie.
	Kúpili sme aj nejaké malé jedlo, dostali sme ho zabalené do faktúry.
	Po pár hodinách trúbenia a zastávkach sme tam dorazili.
	Matara. Indický oceán.
	Nechali sme sa odviezť na radu knižku do predmestia Polheny, našli ubytko ...
	... a večer sa šli pozrieť na pláž.
	A na večeru. Cestou vyšli pokusy o mentálne nabitú fotku.
	Drink sme dali v trstenom bare priamo na pláži.
	Bol to Arack - kokosový destilát (v našom prípade) nevalnej kvality.
	A bola noc a v diaľke bol maják a hore furt zamračené. Ale bude lepšie, boli sme pri mori, v teple a už nám nebolo zima a nepršalo.