Výlet člnom po rieke a maják Dondra
	Ďalší deň sme prijali opäť ponuku pána domáceho, že nám ukážu krokodílov, keď nasadneme do člna a poplavíme sa proti prúdu rieky, ktorá vteká do mora neďaleko.
	Tak ok, skúsime to.
	Optimistický ksicht, akurát som netušil, krokodíly sa nevystavujú ako konzervy v supermarkete ...
	... ale sú to plaché potvory, ktoré ak sa náhodou aj ukážu, tak zmiznú, hneď ako zistia, že si vás nemôžu dať na večeru.
	No a tak sme sa plavili a plavili a videli sme kadečo, len to, na čo sme čakali, nie.
	Aj keď tento záber sa celkom vydaril.
	Až sme došli sem a furt nič. A tu už sme sa otočili späť. Sklamaní. Miša ešte odmietla ponuku, že sa s tými ľuďmi môže vykúpať. Nechápem. Nejaká bola precitlivelá alebo čo. Veď si tam len umyli zuby a vyprali.
	Všetci sa jej smejú.
	Ale z ničoho nič naši sprievodcovia spozorneli a začali ukazovať niekam k brehu. Vyplašili sme nejakého plaza.
	A o chvíľu vo vode niečo podobné. Varan?
	Aj toto je Ázia.
	Na druhú stranu, vďaka skládke je vo vode kopec bordelu, ktorý prilákal tohto krásavca.
	Na teba sme čakali!
	A kúsok ďalej sa schovával ešte jeden, ževraj mláďa.
	Ok, spokojnosť, ideme späť.
	Rybári ešte furt makajú.
	To je náš bar, v ktorom sme popíjali minulú noc.
	Doma sme stretli pána domáceho Sunila aj s potomkom na odchode. A my sme vyrazili na ďalší point of interest - maják Dondra.
	Pár kilometrov tuk-tukom a sme tam. Najjužnejší bod Srí Lanky.
	Mali to tam celkom pekne upravené.
	Máme náladičku.
	Správca majáku nám otvoril a nechal vyšlapať hore.
	Strojovňa
	Hore
	Týmto smerom už je vraj 11000 km len voda. Až po Antarktídu.
	Týmto to v noci svieti. Výkon pár kilowattov.
	Týmto to svietilo voľakedy.
	Ok, odchod.
	Vlnobitie pod majákom. Od majáku sme sa vrátili domov a zistili sme, že v Polhene už sme asi všetko videli a rozhodli sa zbaliť a ešte ten večer presunúť na ďalšiu slávnu pláž pri meste Tangalle.