Aj sme si v dobrej viere, že už sme čo nevidieť na Fiji, vymenili NZ$ za Fiji$. Ešte že na nich nie je Diana.
Ale čo sa nestalo, keď sme mali nastúpiť do lietadla, dozvedeli sme sa, že sa čosi pokazilo a neboli to len vŕzgajúce dvere, ale čosi vážnejšie, takže neodletíme. A že odletíme možno tak o dva dni. Prúser! O dva dni už máme byť na lodi, ktorá s nami bude brázdiť Fijanské ostrovy. Nasledovala noc a deň plná stresov, o ktoré sa postarali Air Pacific. Našťastie Vlado dostal dobrý nápad vybaviť náhradný odlet vo vlastnej réžii a vyšlo to. Šikulka ten chalan.
Takže ešte v ten večer v hoteli sme začali na vlastnú päsť akciu s prerezerváciou leteniek na iný let, ktorá, ako sa zdalo, vyšla. Ale to sme nevedeli, že v hoteli sa dejú aj iné akcie zastrešené managementom Air Pacific, ktorí bez nás losovali pasažierov, ktorí majú odletieť na druhý deň (tým istým letom ako my) a odídu z hotela skoro ráno.
My sme tiež odišli skoro ráno, ale keďže sme neboli medzi vylosovanými (o losovaní sme ani nevedeli, keďže nás neráčili naň pozvať), tak nám vysvetľovali, že do lietadla nenastúpime a podobne, že nie sme na zozname.
Ale my sme si našou vlastnou akciou vybavili, že nastúpime. A aj sme nastúpili. Ale to až po 8 hodinách čakania na letisku. Bolo to o nervy.
Takže tieto pohľady z lietadla boli blahodárne - už sme vedeli, že sa na Fiji dostaneme a plavbu stihneme.
Takto vyzerá pohľad na oblaky v rovníkovej oblasti. Keďže slnko je priamo v nadhlavníku, každý oblak má svoj tieň priamo pod sebou a vyzerá to takto.
Keď sme vystúpili z lietadla v hlavnom meste Fiji - Nadi (čítaj Nandi), ovalilo nás brutálne teplo. A organizovaná hudba domorodcov pre prichádzajúcich turistov. No a pred letiskom som videl takýto strom. Čo by ste tak povedali, že to je?
Keď som prišiel bližšie, musel som sa smiať. Tak moja mama doma roky rozmaznávala svoj fikus, div že mu nepostavila vlastnú izbu, a narástol je asi taký veľký ako tento konárik (tak 2 metre). A tu je to stromisko ako dom.
Aj ten kmeň alebo koreňo-kmeň stojí za to.
Autobusom sme sa presunuli do Lautoky vzdialenej asi 20 km od Nadi, kde sme prespali. Pred oknami hotela rástlo toto čudo s guľatými plodmi - chlebovník.
Takto úžasne vyzerala naša izba. Modrá je dobrá ... a teplo ako sviňa.
Na druhý deň nám loď odchádzala až o tretej, takže sme sa túlali po Lautoke.
Vlado tvrdí, že toto je Ibištek. Ja neviem.
A v diaľke v prístave sa už pripravovali lode spoločnosti Blue Lagoon Cruises, u ktorej sme si kúpili výlet po ostrovoch Yasawa.
Lautoka je špinavé mestečko s populáciou okolo 30000 obyvateľov, takže je na Fiji z tých väčších (možno aj druhé naj). Má charakter typického mesta rozvojovej krajiny - kopec bordelu a otravných ľudí na ulici, ktorí vám núkajú kadečo a keď nič, tak si chcú aspoň podať ruku.
V turistickom sprievodcovi som sa dočítal, že turisti, ktorí prídu na Fiji sa delia na 2 kategórie:
Lúzrov, ktorí nenaletia pouličným predavačom, ktorí predávajú drevené meče (na ktoré vám rýchlo vygravírujú vaše meno, aby vo vás vyvolali pocit, že keď ho tam vyrezali, tak si ho už musíte kúpiť) a potom ľutujú
a týchnormálnych, ktorí sa na nich vyfakujú.
My sme stretli dvoch príjemne sa tváriacich chlapíkov, ktorí sa veľmi zaujímali o to, kto sme a nechali sa od nás pozvať na sprajt. Jeden mi úžasne lichotil, aký som úžasny chalan a potom vytiahol drevený meč, na ktorý mi vyrezal moje meno a ja som ho od neho kúpil. Vlado bol ten normálny.
Videli sme aj nejakú moslimskú školu, tak som vbehol do nej a odfotil nejaké detičky.
Neviem, kto mal z koho väčšiu atrakciu.
A takúto modlitebňu (alebo ký ďas to je) tam mali.
Ešte názov školy.
Tu komusi namiesto fazule vyrástli banány.